Sauny

Cudzie, ale ukľudňujúce slovo sauna pochádza z fínskeho jazyka. Označuje formu kúpeľa, ktorá je už po stáročie veľmi rozšírená vo Fínska: všade na brehoch nespočítateľných jazier, riek, na brehu zálivu Baltického mora stoja malé domčeky (potírny), ktorým sa hovorí týmto slovom SAUNA. Sauna v našom súčasného ponímaní je drevená kabína, v ktorej sa vytvára ta neopakovateľná zvláštnosť tohto druhu kúpeľa. Princíp spočíva v tom, že na dreve sa človek neopáli. Preto je akceptované jeho použitia i pri neobyčajne vysokých teplotách 60 až 100oC, ktoré sú pre saunu typické.

Pritom vzduch musí byť dostatočné suchý, aby sa mohol pot, ktorý je bohato vytvára na tele pri vysokej teplote, dobre a rýchlo odpariť. Toto odparenie chladí a tak zabraňuje, aby sa pokožka príliš nerozohriala. Keď sa toto „chladenie“ podporí poliatím horkých kameňov vodou, vytvorí sa dostatočne horké podráždenie, tzv. párny ráz. Na ohratie tela nadväzuje ako druhá časť saunového procesu regulované vedomé ochladenie. Pľúca sa najrýchlejšie ochladia na čerstvom vzduchu. Pokožku ochladí najlepšie studená voda, niekedy sneh. Sauna je teda striedavý kúpeľ: ohriatie v horúcom suchom teple saunovej kabíny a ochladenie čerstvým vonkajším vzduchom a studenou vodou. Osviežujúca časť ochladenia je za predpokladu postupného otužovania tela nie menej dôležitá ako upokojúce a uvoľňujúce teplo.

{gallery}ref sauna:196:160:0:0{/gallery}